Fakulta Managementu v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR  organizujú každoročnú tradíciu darovania krvi – Kvapka krvi. O túto vzácnosť sa môžu podeliť študenti, zamestnanci FMUK, ale aj darcovia  krvi z radov širokej verejnosti.  Táto dobročinná akcia sa uskutoční  v rámci Týždňa zdravia, dňa  9.5.2017 ( utorok) v čase od 8:00 do 11:00 v priestoroch školy na ulici Odbojárov 10, v miestnosti číslo 14 a 15, na 4 poschodí.

Prečo je darovanie potrebné?

Darovaním krvi pomáhame ostatným. Vaša krv môže pomôcť predčasne narodenému dieťaťu, zachrániť obete úrazov,  pri urgentných operáciách môže byť rozhodujúca.

Jeden odber trvá 5 – 15 minút, darcovi sa odoberie 400 – 450 mililitrov. Už iba na Slovensku sa  každoročne spotrebuje približne 180 000 transfúznych jednotiek červených krviniek. Darca krvi môže pomôcť až trom pacientom.

Krv je životodarná tekutina, ktorá zásobuje orgány a tkanivá nielen kyslíkom, ale aj potrebnými živinami. Je jedinečná a nenahraditeľná. Život pacienta častokrát závisí aj od dostatočných zásob transfúznych prípravkov. Aj keď  kritériá darcovstva spĺňa až 25% obyvateľstva, pracoviská transfúznych staníc navštevuje len asi 5% populácie. Väčšina ľudí nevie, že darovaním krvi sa organizmus stáva odolnejším a ľahšie prekonáva krízové situácie.

Výhody darovania krvi

Každý darca pred odborom absolvuje vyšetrenie, ktoré  býva spravidla ešte podrobnejšie ako vyšetrenie pri  bežnej prehliadke u všeobecného lekára. Pozostáva  totiž nielen z krvného obrazu a pečeňových  testov, ale aj z odberu vzoriek na virológiu.

Kto môže byť darcom?

Darcom krvi môže byť zdravý človek vo veku 18 – 60 rokov, pri pravidelnom odbere aj darca do 65 rokov, s minimálnou hmotnosťou 50 kíl. Darcovia sa nesmú liečiť na žiadne  chronické ochorenie, byť prenášačom pohlavnej choroby a rôznych  infekcií, darca nemôže darovať krv po prekonaní hepatitídy (žltačky) typu B a C,  v prípade užívania drog vnútrožilovo či vnútrosvalovo teraz alebo v minulosti.

Pre ženy nie je vhodné ísť darovať krv počas menštruácie, resp. tesne pred ňou alebo po nej.

Kto ma akú krv?

Poznáme 8 krvných skupín ( A+,A-, 0+, 0-, B+, B-, AB+, AB- ). Ich rozdelenie nie je  všade rovnaké. Výskyt krvných skupín v populácii ovplyvňuje ich etnický pôvod a migrácia. Napríklad u pôvodných obyvateľov Severnej aj Južnej Ameriky dominuje krvná skupina 0. Krvná skupina B sa najčastejšie vyskytuje v Rusku a v oblasti Himalájí.

Na Slovensku sa najčastejšie vyskytuje krvná skupina A, po nej nasleduje krvná skupina 0 a na tretom mieste je krvná skupina AB.

Táto mapa poukazuje na výskyt krvnej skupiny B vo svete.

Dokážme, že aj manažéri vedia pomáhať.